Dilema PowerPointu

Existuje jedna zásada, o ktorej sa môžete dočítať v každej knihe o rétorike: „Oslovte počas vašej prezentácie ďalší zmyslový kanál. Zvýši sa tým miera zapamätateľnosti a stúpne účinnosť slov.“ Teda, keď ku hovorenej reči (zmyslový kanál ucho) pripojíte ešte text alebo grafiku (zmyslový kanál oko), potom je to automaticky lepšie. Od roku 1968, kedy bol na veľtrhu vzdelávania „Didacta “ predstavený prvý videoprojektor, sa našiel perfektný prostriedok, ako túto zásadu presadiť do praxe. V roku 1987 získal Bil Gates práva na PowerPoint, na program, ktorý postupne vytlačil videoprojektor a dnes ovláda 95% trhu s prezentačným softvérom.

Je jedno v akej oblasti, ale prakticky všade sa prezentuje s vlajkovou loďou od Microsoftu. Na projektore sa objaví graf s poslednými číslami obratu. Nová stratégia marketingového oddelenia. Presadenie najnovších reštrukturalizačných opatrení. Grafické znázornenie technického postupu...

Reč storočia v Amerike

28. júla 1963 vystúpil pred pamätníkom Lincolna vo Washingtone na rečnícku tribúnu pred viac ako 250 000 zhromaždenými ľuďmi jeden muž a pozdvihol svoj hlas. Bol to jeden z najväčších rečníckych prejavov storočia. Meno tohto muža bolo Martin Luther King, charizmatický vodca černochov, ktorý svojím nenásilným bojom odstránil rasizmus v Amerike. Neskôr dostala jeho najznámejšia reč  názov: “I have a dream”. Začínajúc stále tou istou vetou  “I have a dream”, opísal Martin Luther King so zanieteným hlasom budúcnosť Ameriky. Iba kto raz videl jeho reč v televízií, môže znovu precítiť tú úctyhodnú účinnosť jeho slov. Predstavme si nasledovnú situáciu: Existoval by už vtedy powerpoint a Martin Luther King by na lepšie vysvetlenie svojho posolstva odprezentoval svoje hlavné myšlienky v powerpointe na veľkej obrazovke. To by potom mohlo vyzerať asi takto:

Samozrejme, pri využití všetkých možností, ktoré tento program ponúka,  by sa farebné texty objavovali na obrazovke  ako mávnutím čarovného prútika zľava doprava. 250 000 zhromaždených ľudí by si už predtým stihli prečítať to, čo by pán Luther  potom takmer doslovne zopakoval.. jeho ináč alegorický jazyk by sa na fólií nanútene upravil na akademický text. Môžete si byť istí, že by sa účinnosť jedného z najväčších prejavov ľudstva poriadne znížila! Domnievam sa, že po takom prejave, odprezentovanom  v powerpointe, by sme pravdepodobne ešte dnes mali v USA rasovú diskrimináciu.

Na príklade tohto prejavu storočia vidíme jasný princíp účinnosti prednesu: Tu vôbec nejde o OBSAH ich prednesu. To je iba želanie väčšiny rečníkov. Otestovalo sa, čo ostane ľuďom v pamäti z obsahu jednej prezentácie. Je to slabých 7 percent! Keď to spätne prepočítame na vtedajší prejav, vyzeralo by to takto: z 250 000 zhromaždených by menej ako 1% prítomných vedelo zhrnúť všetkých sedem vysnívaných vízií. Je jeden obmyl, ktorý je  hlboko zakorenený v hlavách väčšiny trénerov. To nie je podávaný obsah, ktorý je rozhodujúci. Rozhodujúci je pocit, ktorý tento obsah v ľuďoch vyvoláva. A o to ide. Martin Luther King vyvolal pocity, a úplne nepodstatné je, koľko detailov si poslucháči z príhovoru zapamätajú.

PowerPoint* blokuje prúdenie energie a bráni pocitom

Prostredníctvom powerpointu* ste nedosiahli zvýšenie miery zapamätateľnosti, to je rozprávka, ale čo sa zaručene stalo je, že ste vyprodukovali dramatický odpad rozpustených pocitov

Skutočnosť je taká, že výpoveď znehodnotíte,  keď ju odprezentujete ako text. Text na fólií bráni pocitom. Text na fólií zabíja napätie, text na fólií bráni účinku, to je realita a všetko ostatné je len dobre znejúca teória. A powerpoint je dominantný protagonista týchto účinku brániacich bitiev. Mnohí si myslia, že s grafickými zobrazeniami a obrázkami je to niečo iné. Žiaľ, nie je! Pretože text zabíja napätie, aj keď len slúži ako popis k diagramom a obrázkom. 

Najvytrvalejšími zástancami powerpointu sú zväčša iba referenti, ale nie poslucháči. Vždy, keď mi jeden z mojich účastníkov rozpráva o rečníkovi, ktorý ho nadchol, opýtam sa, či pracoval s powerpointom. Výsledok: v 95 prípadoch zo 100 rozprával rečník voľne – bez powerpointu. Ľudí nepresvedčia technické pomôcky.

Samozrejme, že existujú výnimky. Sú rečníci, ktorí dobre rečnia aj napriek powerpointu. Ale to je niečo podobné ako pripútať sa bezpečnostným pásom v aute. Len preto, že v 5 prípadoch z 1000 zachránilo život vodičovi to, že sa bezpečnostným pásom nepripútal, ani zďaleka nevysvetľuje, že by sme sa principiálne mali vzdať bezpečnostných pásov.  Iba preto že niekto mal s powerpointom dobrú reč, ani zďaleka nevysvetľuje, že by sa principiálne malo pracovať s powerpointom.

Kým ste sa ešte neoboznámili s alternatívnymi metódami, ktoré na tejto stránke spomínam, pokúša Vás to, veriť tomu, že PowerPoint* je NonPLusUltra, keď ho „správne“ používate. Ale my môžeme dosvedčiť, že to tak nie je!

Keď používate Powerpoint, tak sú všetky oči upriamené na plátno, človeka to núti čítať – a vy môžete rečníka vlastne poslať domov. To je čítanie s podporou!

Keď si to raz poriadne všimnete, zistíte, že ako náhle sa objaví fólia na stene, energia prítomných ľudí poklesne. To sa dá aj skutočne cítiť. Čo je ale ešte horšie, je skutočnosť, že sa preruší prúdenie energie  od rečníka smerom k publiku. Pozornosť sa zníži namiesto toho aby sa zvýšila. Zníži sa presvedčivosť!

Problematika podstatného mena v PowerPointe*

Najväčším problémom pri Powerpointe* je, že je prejav nútený do štruktúry, ktorá zabraňuje prirodzenému plynutiu reči. Reč je tak zatriedená do jednotlivých malých kúskov.

Powerpoint zvádza k substantilizácií a k formulovaniu tkz. veľko-slov, ktoré dokážu byť spracované iba rozumom, ale po citovej stránke nijak neoslovia. To, čo za normálnych okolností vyjadríte slovesom, sa v powerpointe stáva podstatným menom. Dve, v hovorovej reči voľne povedané vety: „Dažďový senzor rozpozná, že prší, a zapne stierače. Dažďový senzor rozpozná ako husto prší a tým zrýchli aktivitu stieračov“ sú powerpointom rozkúskované na heslovité vety obsahujúce podstatné mená.

Teraz sa pri odprezentovaní stane žiaľ nasledovné. Rečník, ktorý túto fóliu používa ako svoje poznámky, si ešte predtým ako začne hovoriť, rýchlo prečíta túto vetu.  Formulácia na fólií sa dostane do jeho krátkodobej pamäte a jemu je takmer nemožné preložiť túto formuláciu do bežnej reči. Teda viac-menej zopakuje tuto katastrofickú vetu. Neskôr, po piatich takýchto fóliách, ho už nikto v miestnosti nepočúva. Účastníci mojich seminárov mi priniesli powerpoint fólie, kde sme ukázali 126 (!) takýchto hororových fólii za sebou. 

Keď si to uvedomíme, že Microsoftov PowerPoint bol predaný do celého sveta vo niekoľko stovák miliónov kusov, môžete vychádzať z toho,  že sa mu podarí mesačne uspať ľudstvo prostredníctvom niekoľkých miliárd takýchto fólií.

Takáto situácia sa odohráva vo Švajčiarsku, Nemecku a Rakúsku denne desiatky tisíckrát – na zemi miliónkrát: Referentovi sedí na dvojhodinovej prezentácií v sále 50 ľudí. Informácia prebehne krátkodobou pamäťou. Myšlienky na 10 minút  zablúdia na aktivity po práci -  motivácia sa nevybuduje, práve naopak, zaniká. Dve hodiny prezentácie pre 50 ľudí stojí firmu okolo 7.000,-Eur.  Neráta sa strata z nevykonanej práce, ktorá v tento nevyužitý čas ostane ležať na stole. Keď si vezmete, že sa týždenne uskutoční 5 takýchto prejavov na 100 zamestnancov a vynásobíme to približne 41 miliónom zamestnaných v Nemecku, tak sa v celom Nemecku vypustí komínom 1,6 miliárd eur každý mesiac! Mesiac čo mesiac. Rok čo rok.

Bolo by národohospodársky zmysluplné, keby sa zakázal powerpoint a hotové fólie. Ušetrilo by to jednotlivým firmám milióny a národnému hospodárstvu by to prinieslo miliardy zisku.

Prečítajte si podrobný výpis škody v národnom hospodárstve spôsobenej používaním powerpointu*

V knihe “Der Irrtum Powerpoint – Präsentieren Sie noch oder faszinieren Sie schon” sa dozviete, prečo môžete naveky zabudnúť na powerpoint a hlavne s akou alternatívou môžete dosiahnuť päťkrát vyššiu účinnosť. Der Irrtum Powerpoint – tu objednať

* PowerPoint ako reprezentant všetkých prezentačných softvérov